Original article

Celý svet opät píše o Slovensku, stačila Ficova veta o moslimoch: Čistá nenávisť[1]

Za rozruchom okolo dopadu víc jak milióna utečencov, kteří v roku 2015 prišli do Nemecka, stoja veliké demografické zmeny. Súčasná migračná kríza je živená vojnami na Blízkom východe. V hre jsou ale i Další sily, které povedú k tomu, že imigrácia do Evropy zůstane znepokojujúcim javom i dlho po ukončení vojny v Sýrii.

Európa je bohatý a starnúci kontinent, kterého obyvateľstvo početne stagnuje. V protiklade k tomu jsou spoločnosti v Afrike, na Blízkom východe a v južnej Ázii, které jsou mladšie a chudobnejšie a kterých počet obyvateľov se rychle zvyšuje.

Masová migrácia do Evropy

V čase vrcholu imperiálnej éry v roku 1900 európske krajiny predstavovali okolo 25 percent svetovej populácie. Terajších zhruba 500 miliónov obyvateľov Európskej únie tvorí jen okolo siedmich percent svetovej populácie. Oproti tomu napríklad v Afrike žije teraz víc jak miliarda Lidi a podle OSN tam bude v roku 2050 takřka 2,5 miliardy obyvateľov.

Populácia Egypta se od roku 1975 zdvojnásobila a v krajine dnes žije vyše 80 miliónov Lidi. Obyvateľov v Nigérii bylo v roku 1960 okolo 50 miliónov, teraz jejich je víc jak 180 miliónov a do roku 2050 tu má žit víc jak 400 miliónov Lidi.

Migrácia Afričanov, Arabov a Ázijcov do Evropy predstavuje obrat v historickom trende. Za koloniálnej éry Európa prevádzkovala akýsi demografický imperializmus, kdy bieli Európania migrovali do všech kútov sveta. Domorodé obyvateľstvo v Severnej Amerike a Australázii bylo podrobené a často zabíjané. A celé kontinenty se zmenili na odnože Evropy. Európske krajiny též zaviedli po celom svete kolónie a osídlili jejich svojimi imigrantmi. Súčasne boli přitom milióny Lidi z Afriky donútené k migrácii do Nového sveta (Ameriky) jak otroci.

Masová migrácia do Evropy

Když Európania osídľovali svet, často to robili tak, že najprv člen rodiny odišiel do novej krajiny jak Argentína či Spojené štáty a posielal domov správy a peníze. Po dlhšej dobe za ním prišli ostatní členovia rodiny.

Teraz se to deje opačným smerom – ze Sýrie do Nemecka, z Maroka do Holandska, z Pakistanu do Británie. Avšak dnes nejde o list zaslaný po dlhej ceste po mori. V čase facebooku a chytrých telefónov se Európa zdá blízka, i když je človek v Karáčí či Lagose.

Krajiny jak Británia, Francúzsko a Holandsko se v uplynulých 40 rokoch stali ovele víc mnohonárodnostné, mnohorasové. Vládam, které sľubujú obmezit prisťahovalectvo, jak je tomu teraz v Británii, je velmi zaťažko tento sľub plnit.

Český historik otvorene o utečeneckej kríze: Když islam ovládne Európu, může za to naša slabosť[2]

Pozíciou EÚ je, že zatial co vysídlenci můžou žiadat o azyl, tak nelegálni „ekonomickí migranti“ se musia vrátit domov. Ovšem táto politika ťažko zastaví príliv migrantov, a to z viacerých důvodov.

Po prvé počet zemí, které jsou postihnuté vojnou nebo vážnou krízou, se bude asi Dále zvyšovat. Napríklad silnejú obavy o stabilitu Alžírska.

Po druhé většina těch, kteří jsou označení za „ekonomických migrantov“, nikdy skutočne neopustia Európu. V Nemecku jen okolo 30 percent odmietnutěch žiadateľov o azyl opúšťa krajinu dobrovoľne nebo je deportovaných.

Po tretie, akonáhle se niekde usadí veľká prisťahovalecká obec, právo na „združovanie rodín“ zaistí pokračujúci prúd migrantov. Európa tak najdřív zůstane atraktívna a dosiahnuteľná destinácia pro chudobných a ambicióznych Lidi z celého sveta.

Masová migrácia do Evropy

Možnou reakciou Evropy je pripustit, že imigrácia ze zvyšku sveta je nevyhnutná a plne ji prijat. Európske zadlžené ekonomiky potřebujú príliv mladých a novú dynamiku. Kdo bude opravovat jejich staré domy a stavat nové objekty, když ne imigranti?

Je přitom nereálne tvrdit, že všichni imigranti musia převzít „európske hodnoty“. Nedá se to uskutočnit už kvůli tomu, že tyto hodnoty jsou relatívne nové. Napríklad feminizmus a práva homosexuálov se presadili až v posledních desaťročiach. Mnohí prisťahovalci z Blízkeho východu a Afriky ale prichádzajú s ovele konzervatívnejšími postojmi a jsou zástancami diskriminácie žien. A to nezmení několik prednášok občanskej náuky.

Zdielat článok na Facebooku[3]

zradlo – Správy Google

Sign In

Register

Reset Password

Please enter your username or email address, you will receive a link to create a new password via email.