Liek pro planétu je skrytý ve fazuľke – Pravda.sk

Original article

Budouci rok v marci štartuje ďalšia misia NASA, která bude skúmat Mars. V septembri na červenej planéte pristane robot InSight, který se zavŕta pod povrch. Bude skúmat, jak se sformovali planéty ve vnútornej časti slnečnej sústavy, včetně tej naší. Odpoveď na otázku zrodu Zeme budeme hľadat 250 miliónov kilometrov Daleko ve vesmíre. Odpoveď na to, jak zabezpečit modrému zázraku a ľudstvu lepšiu budoucnost, však mají niekteří z nás rovno pod nosom. V tanieri vianočnej šošovice.

Hrach, bôb, hrachor či vika. Týmto plodinám bude patrit celý budouci rok, pretože Organizácia Spojených národov ho vyhlásila za Mezinárodní rok strukovín. Aby se zviditeľnilo úsilie vedcov a farmárov, kteří rozvíjajú v strukovinách skrytý potenciál. Navrhujú, aby se strukoviny vrátili tam, odkial vypadli. Do tradičného kolobehu na poliach.

„Strukoviny v osevných postupoch velmi chýbajú. Základným pravidlom rastlinnej výroby vždy bylo, že po strukovinách treba vysadit obilie. Strukoviny jednoznačne zlepšujú pôdu,“ spomína farmár Juraj Németh z Čenkoviec. Zostal posledním z dvou pestovateľov šošovice na Slovensku. Ještě před časom ji pestovali v Lehniciach, ve Štvrtku na Ostrove. Dnes většina podnikov na okolí obmieňa dokola tú istú trojkombináciu – repka, pšenica, kukurica. Osevný postup se strukovinami by přitom nepriniesol jen profit farmárovi, ale i planéte.

Strukoviny totiž žijú v symbióze s baktériami, které dokážu ze vzduchu viazat dusík. Pro našich predkov to znamenalo, že si takto zabezpečili dostatok živín pro plodinu, která nasledovala po strukovinách, napríklad pšenicu. Úžitok pro moderného farmára je taký, že nemusí do pôdy dávat umelé dusíkaté hnojivo, na kterého výrobu, transport a aplikáciu se utratí nesmierne množstvo energie. Svetová strukovinová konfederácia (Global Pulse Confederation) pripomína, že na výrobu strukovín treba jen polovicu energie jak při ostatných bežných plodinách. A to je skvelá správa pro životné prostredie, pretože ušetrená energia predstavuje menej skleníkových plynov vypustených do atmosféry. Práve poľnohospodárstvo je podle štúdie Cambridgeskej univerzity zodpovedné za 10 až 12 percent celosvetových emisií.

Nepriateľom číslo jeden v boji proti klimatickej zmene je oxid uhličitý. No je tu ještě jeden skleníkový plyn, o kterém se velmi nehovorí a kterého vliv neradno podcenit. Oxid dusný. Jeho koncentrácia v atmosfére je síce relatívne nízka, no v porovnaní s CO2 má až 300-násobne vyšší skleníkový efekt. Jinak povedané, jedna jeho molekula zadržiava 300-násobne víc tepla jak molekula oxidu uhličitého. Oxid dusný tvorí až 46 percent celosvetových emisií z poľnohospodár­stva. Jeho uvoľňovanie súvisí práve s používaním umelých dusíkatěch hnojív. Je fakt, že mnohé plodiny se bez nich nezaobídu, ale väčšie pestovanie strukovín a pestrejšie osevné postupy by mohli tento efekt zmiernit.

Menej vody. Víc jedla

Vyrábat jedlo je drahé i kvůli vode. Na výrobu jedného kilogramu hovädziny se podle organizácie Water Footprint Network utratí približne 18 572 litrov vody. Čo je približne objem dvou hasičských cisterien Tatra. Na výrobu jedného kilogramu bravčoviny je to 7 561 litrov, kilogram kuracieho mäsa si vyžiada 4 690 litrov. Na kilogram strukovín však treba jen asi 410 litrov vody. Strukoviny přitom dokážu zasýtit podobne jak maso. Obsahujú porovnateľné množstvo bielkovín: fazule má 21,3 percenta, zrelý lúpaný hrach 27,9 percenta, sušená šošovica 23,5 percenta.

Šošovica a hrášok podle Svetovej strukovinovej konfederácie využívajú vodu z vrchnej časti pôdy a ponechávajú hlbšie zdroje pro nasledujúcu plodinu. I to prispieva k efektívnejšiemu využitiu vody na poliach. Mnohé strukoviny jsou prizpůsobené pro život v prostredí, kde je nedostatok vlahy. Jsou vhodným kandidátom pro chudobné regióny sveta, které postihujú dlhodobé suchá.

Vika siata.

Autor: biolib.de

Strukoviny se navíc na rozdiel od mäsa a jjiných zdrojov proteínov tak nekazia. Není potřebné jejich skladovat v mrazničke. Vydržia na polici několik měsícov či dokonca rokov. Organizácia pro výživu a poľnohospodárstvo (FAO) preto vidí v strukovinách jedno z riešení potravinovej krízy. „Aby jsme uživili svet v roku 2050, svetová produkcia potravín se bude musiet zvýšit o 60 percent,“ uvádí organizácia ve svojej správe ze začiatku decembra tohto roka. V súčasnosti se víc jak jedna tretina všetkého vyrobeného jedla vyhodí rovno do koša, a přitom asi jedna desatina celé populácie hladuje. Když už ľudstvo nemá k dispozícii žiadnu ďalšiu úrodnú zem, znižovanie odpadu z jedla je tím najefektívnejším způsobem, jak ho uživit. Práve strukoviny mají díky svojej trvanlivosti a odolnosti velmi nízky podiel na odpade z potravín.

„Z hlediska celosvetového zlepšenia potravinovej bezpečnosti jsou strukoviny významným zdrojom bielkovín ve výžive Lidi. Je otázne, či je ve svete dostatok takýchto zdrojov, aby nimi mohli být zásobované hlavně rozvojové krajiny, které to potřebujú. Celosvetovo je spotřeba strukovín nízka, preto je snahou zvýšit jejich spotřebu hlavně v krajinách, kde by mohli významným způsobem pomôct znížit následky hladu a podvýživy,“ naznačuje Jozef Golian, odborník na potravinovú bezpečnost. Strukoviny však můžou pomôct i najbohatším krajinám.

Červený chlieb

Počet obéznych Lidi se od roku 1980 na celom svete zdvojnásobil, varuje Svetová zdravotnícka organizácia. Odhaduje se, že v roku 2014 trpelo cukrovkou asi 9 percent dospelej populácie. Očakáva se, že v průběhu následujících dvou desaťročí narastie počet nových prípadov rakoviny o 70 percent. Strukoviny ne jsou zázračný liek na všetko, ale vedecké štúdie potvrdzujú, že pravidelný příjem strukovín pomáha znižovat riziko rakoviny, cukrovky, znižuje cholesterol.

Vedci zatial stále hľadají presné vysvetlenie toho, preCo jsou strukoviny také zdravé. Podle odborníčky na výživu Tatiany Bojňanskej má ochranný účinok hlavně vláknina. „V strukovinách je jej 4 až 6 percent. V obilnom zrne je to výrazne nižší množstvo a v samotnej múke je to menej jak jedno percento,“ vysvetľuje riaditeľka nedávno otvoreného Výskumného centra AgroBioTech v Nitre. Jde o spoločný projekt Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, Univerzity Konštantína Filozofa a Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV. Toto unikátne stredisko bude slúžit na to, aby se preniesli akademické poznatky do praxe. Budou tu spolupracovat vedci s podnikmi na výskume, vývoji a prenose inovatívnych nápadov do výroby. Prinesie to podporu potravinárskych a poľnohospodárskych startupov a spin-offov. V centre pozornosti všech těchto šikovných Lidi jsou i strukoviny.

Snažíme se prepašovat strukoviny do pečiva, ukazuje Tatiana Bojňanská.

Snažíme se prepašovat strukoviny do pečiva, ukazuje Tatiana Bojňanská.

Autor: Andrej Barát, Pravda

Hoci zdravý účinok strukovín je dlhodobo známy, jejich spotřeba na Slovensku z roka na rok klesá. Odporúčaná spotřeba je okolo štyroch kilogramov na osobu a rok. „V roku 2011 bola spotřeba jedlých strukovín 1,6 kilogramu, v roku 2012 1,5 kilogramu a v roku 2013 len 1,3 kilogramu na osobu,“ spresňuje riaditeľka.

Kampane typu Kupujte víc strukovín! nemají podle nej velkou šancu na úspech. Ľudia si už odvykli od prípravy strukovín i z praktických důvodov. Jsou kulinársky trochu ťažšie spracovateľné. Treba jejich namáčat, chce to víc času. „Nám se vidí priechodnejšie zamaskovat strukoviny mezi jiné potraviny,“ prezrádza. Skúsili to napríklad s chlebom, do kterého zapracovali 30 percent červenej šošovice. „Chlieb byl velmi zaujímavý, chuťovo i farebne. Byl krásny červený. Strukoviny v ňom zvýšili hodnotu vlákniny, bielkovín, minerálnych látok a vitamínov.“ Takýto chlieb navíc nemusí být vůbec drahý, na rozdiel od viacerých celozrnných alternatív, které vidno na pultoch.

Vedci jsou zvedaví na výsledky klinických štúdií, které by mohli potvrdit pozitívny vliv šošovicového chleba na zdravie človeka. Mimořádné výsledky priniesli testy napríklad v případě pohánkového chleba. Pohánka není strukovina, ale princíp je podobný.

Ľudia, kteří se zapojili do experimentu, dostali každý den 200 gramov pohánkového chleba s tým, aby ho jedli namísto chleba, který si obyčejně kupujú. Potom chodili pravidelne na krvné testy. Nemuseli dodržiavat žiadnu Specialnu diétu. Stravovali se tak, jak boli zvyknutí. „Ľudia často nedokážu dlhodobo dodržiavat diéty. My jsme chtěli zjistit, či by to fungovalo v ich normálnom neobmedzovanom stravovacom režime. A objavili jsme velmi pozitívne vlivy. Výborné výsledky jsme zaznamenali u Lidi dokonca ještě i měsíc po tom, co tento chlieb prestali jesť!“ prízvukuje Bojňanská.

Spiaca Ruženka

Odborníci skúšajú strukoviny používat i v cestovinách. Velký potenciál je i ve vysokotlakovom extrudovaní. „Touto technológiou můžeme vyrábat strukoviny se špecifickými vlastnosťami, které můžeme využívat při výrobe Dalších potravín. Můžou to být rôzne pečivárske výrobky, sušienky, instantné kaše, polievky. Chrumky.“ Při takto upravených strukovinách je potlačená i jejich negatívna vlastnosť – nadúvanie, které odrádza mnohých Lidi od toho, aby častejšie jedli strukoviny.

Výskumy, při kterých se hľadá čiastočná náhrada za pšenicu při výrobe chleba, se na Slovensku zintenzívnili v posledních desiatich rokoch. „Začínali jsme špaldou, amarantom, pohánkou a Dalšími nepekárskymi surovinami, až jsme se dopracovali k strukovinám,“ priznáva odborníčka na potraviny s pridanou hodnotou. V tomto roku se můžou díky otvoreniu unikátneho centra AgroBioTech pozriet na strukoviny (ale i Další suroviny) naozaj komplexne.

Vedci v Nitre vyvíjajú cestoviny s obsahom strukovín.

Vedci v Nitre vyvíjajú cestoviny s obsahom strukovín.

Autor: Andrej Barát, Pravda

V senzorickom laboratóriu je k dispozícii elektronické oko, nos a jazyk. Jsou to prístroje, které dokážu exaktne posúdit farby, chute, vône a pachy vyvíjaných strukovinových noviniek. Unikátom je jediná fenotypová linka na Slovensku. Dokáže nasimulovat rôzne klimatické podmínky a vedci vedia v krátkom čase zjistit, které z moderních odrôd strukovín ještě víc odolajú suchu. Podobnú linku už mají v Českej republike. Zhruba v rovnakom čase jak v Nitre montovali podobnú linku ve Fínsku v Helsinkách. Postupne i Další európske krajiny zisťujú, že im tyto linky můžou pomôct pripravit se na neistú budoucnost, které dirigentom je klimatická zmena.

„Strukoviny jsou nedocenené a ještě stále ne jsou celkom prebádané,“ pokračuje odborníčka a pozornost upriamuje na analytické laboratórium. Verí, že práve to prinesie svetu při skúmaní biologicky aktívnych látok mnohé prekvapenia. „Strukoviny obsahujú napríklad látky, které ovlivňujú hormonálnu činnost organizmu a pomáhajú ženám při menopauze. Zistilo se, že ázijské ženy s tým na rozdiel od Európaniek až taký problém nemají. Pretože jedia pravidelne sóju,“ vysvetľuje Bojňanská.

Niekde tu se črtá cesta k potravinám „šitým na mieru“. Pracovníci Slovenskej poľnohospodárskej univerzity vyvíjajú napríklad Specialnu tyčinku pro seniorov. Možno už čoskoro k nej pribudne tyčinka pro dámy v zrelom veku. „Personifikovaná strava je budoucnost. Je zjavné, že inú stravu by mali mít deti, inú adolescenti, inú tehotné ženy, staršie dámy nebo páni na vrchole svojich síl. Toto je cesta a strukoviny při nej můžou zohrat velmi zaujímavú úlohu. Jsou jak spiaca Ruženka. Jen ji treba prebudit.“

Párky mieru

Strukoviny prepašované v masových výrobkoch jsou na trhu už desiatky rokov. Typickým príkladom jsou párky, které obsahujú sóju. Verejnost se na ne pozerá s nevôľou, a často oprávnene. „Jedjjiným důvodom pro dodávanie sóje do párkov je v súčasnosti cena,“ mieni expertka na potraviny s pridanou hodnotou Tatiana Bojňanská. Takýto párok může být z hlediska výživy v poriadku. „No predsa, když si Lidí kúpia párok, chcú maso, a ne sóju.“ Pôvodne se však sója neocitla v párkoch kvůli cene.

Jak píše Stephen Evans pro online magazín BBC, človek by si pomyslel, že „sójové párky vymyslel nejaký hipík, pravdepodobne v 60. rokoch niekde v Kalifornii“. No není to tak. História sójových párkov siaha do obdobia prvej svetovej vojny a spája se s menom jedného z najvýznamnejších nemeckých politikov. S Konradom Adenauerom, který se neskoršie v roku 1949 stal prvým kancelárom Nemeckej spolkovej republiky.

Adenauer byl během prvej svetovej vojny primátorom Kolína nad Rýnom. Britská blokáda odstavila zásobovanie, Lidí začali hladovat. Adenauer hľadal náhradu mäsa. Po rôznych pokusoch stavil na sóju. Zrodil se Friedenswurst, párok mieru. V Nemecku se mu patent nepodarilo získat. „Paradoxne, mal väčšie šťastie u nemeckého nepriateľa – v Británii. Král Juraj V. udelil sójovému párku patent 26. júna 1918,“ píše Evans.

I když je to pro některých súčasníkov absolútne neprijateľný nápad, miešat maso se sójou, v tom čase se pro nedostatok potravín diali šialenejšie veci. V roku 1915 rozhodlo Nemecko, že zabije 9 miliónov prasiat. Udalost se zapísala do dejín jak Schweinemord. Důvod? Aby se nemíňala zelenina a obilniny na krmivo pro zvieratá. Byl to však katastrofálny omyl… Ľudia hladovali Dále.

Strukoviny zohrali ještě významnú úlohu během druhé svetovej vojny a po jej skončení. Sója tvorila významnú zložku v potravinovej pomoci Správy Spojených národov pro pomoc a obnovu (UNRRA).

Hrach na americkom plagáte z čias druhé svetovej vojny.

Hrach na americkom plagáte z čias druhé svetovej vojny.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvorit v novom okne[1])

Šošovica spoza oceánu

Pristátie na slovenskej úrodnej zemi je tvrdé. Vedci nadšene rozprávajú o možnostiach, ale strukoviny chce na Slovensku pestovat jen málokto. Při pohlede na veľkost strukovinového políčka vyznievajú rozpačito i úvahy o znižovaní emisií.

Katarína Hrčková z Výskumného ústavu rastlinnej výroby nespochybňuje fakt, že strukoviny můžou vplývat na bilanciu skleníkových plynov. „Lenže plochy strukovín na Slovensku jsou velmi nízke a je otázne, do akej miery se v našich podmienkach tyto benefity prejavujú. I keď plocha strukovín včetně sóje v porovnaní s minulým rokom stúpla o 37,1 percenta na 54 300 hektárov, jejich podiel na výmere ornej pôdy v SR predstavuje jen necelých 5 percent.“ Nárast plôch přitom súvisí s takzvaným greeningom (zazelenaním). Poľnohospodári nechávajú čast pôdy ležat úhorom nebo na nej vysadia kŕmne strukoviny jak viku, hrach či pelušku. Za to dostávajú bonus k dotáciám.

Velmi nízke percento slovenských strukovín je i na pultoch obchodov. „Pestovanie strukovín je na Slovensku nerentabilné. Hoci by si strukoviny už jen pro svoj význam zaslúžili větší pozornost, skutočnost je iná. Poľnohospodári nedokážu predat strukoviny za ceny, které by im pokryli náklady na pestovanie,“ objasňuje Jana Holéciová, mluvčí Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Juraj Németh, jeden z posledních pestovateľov šošovice na Slovensku.

Juraj Németh, jeden z posledních pestovateľov šošovice na Slovensku.

Autor: Andrej Barát, Pravda

Výhodnejšie je pro obchodníkov kúpit šošovicu, která precestovala vyše 6-tisíc kilometrov přes Atlantický oceán. „Šošovica se k nám dováža z Kanady. Jej cenám konkurovat nedokážeme. Před dvoma rokmi byla šošovica prakticky nepredajná. Cena na trhu byla od 500 až 600 eur za tonu. Za to nedokážeme šošovicu vydělat. Tento rok se nám ji podarilo predat za 750 eur. I to jsme celú úrodu predali do Maďarska, lebo tam nám ponúkli najlepšiu cenu,“ opisuje farmár Németh z Čenkoviec. „Když som začínal v roku 1985, na celom Slovensku bylo spolu asi 3-tisíc hektárov šošovice. Momentálne je to asi 200 hektárov,“ dodáva.

Absurdný výjav dotvára ještě pohled na cenovky. Než polkilové balenie „lacnej“ dovozovej šošovice v obchodoch stojí približne 1,20 eura, kilogram šošovice z Čenkoviec stojí jedno euro. „To je nemysliteľné, aby ten, kdo šošovicu vyrába a jde do rizika, mal z toho najmenej. A aby obchodník mal na šošovici vyše 100 percent zisku. Takto je to, Bohužel, i s jjinými potravinami.“

Najlepšie jedálne

V októbri se objavila zaujímavá správa. České a slovenské školské jedálne oslavujú tento rok 70. výročie. I když možno v této chvíli budou namietat niekteří stravníci, kteří práve ohŕňajú nos nad fazuľovým prívarkom, Európska komisia si náš systém cení. Zvolila ho za vzorový model pro ostatné štáty Európskej únie. Uznanie našim jedálňam vyslovila na konferencii v Prahe i expertka na výživu Hiroko Nakazawová z japonského Nagana, která na Slovensku robila výskum. Svoj podiel mají na tom určite i strukoviny.

„Strukoviny se v školských jedálňach podávajú minimálne raz týždenne, a to ve forme polievok, šalátov, prívarkov, případně jak súčast zeleninových jedál. Školské stravovanie na Slovensku smeruje k tomu, aby se postupne nahrádzali živočíšne bielkoviny rastlinnými,“ spresnila Beáta Dupaľová Ksenzsighová, mluvčí ministerstva školstva.

Slovenská šošovica se Lehko pripravuje, skvelo chutí a predsa ji na pultoch takřka nedostat.

Slovenská šošovica se Lehko pripravuje, skvelo chutí a predsa ji na pultoch takřka nedostat.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvorit v novom okne[2])

Autor: Andrej Barát, Pravda

Lenže i tu je na místě opýtat se, či pochádzajú tyto strukoviny ze Slovenska. Skúsenosti slovenských pestovateľov, včetně pána Németha z Čenkoviec, poukazujú dřív na opačný trend. Hoci ministerstvo pôdohospodárstva prostřednictvím hovorcu Petra Hajnalu ubezpečuje, že se to snažia napravit a spoločne s ministerstvom školstva se pripravujú prijat opatrenia, aby se v jedálňach víc presadili domáce potraviny.

Németh vidí práve v školských jedálňach a Dalších stravovacích zariadeniach, které dotuje štát, šancu na zmenu. Intenzívnejšia a cielená podpora strukovín ze strany štátu může prospiet zdraviu, ekonomike, zamestnanosti. Dovážat šošovicu spoza oceánu není podle neho fér. „Dovážame napríklad i 80 percent bravčového mäsa. Každý v živočíšnej výrobe znižuje stavy… Kolik pracovných miest by jsme mohli vytvoriť?“ Být závislým ve svete, kde akcia na opačnom kúte zemegule vyvolá nečakanú reakciu na tom druhom, může být riskantné.

Strukoviny a vesmír

V Černobyli je od roku 2007 jedno zaujímavé políčko. Slovenský biogenetik Martin Hajduch tu spoločne s ukrajinskými kolegami pestuje sóju (a též ľan a jačmeň) jen pät kilometrov od vybuchnutého reaktora a skúma, jak vplýva rádioaktivita na rastliny. Zistili, že semená rastlín mají nižší rádioaktivitu jak samotné rastliny. „V rastlinách existuje mechanizmus, který bráni usádzaniu škodlivých látok z prostredia v semenách, které predstavujú ďalšiu generáciu a samotné prežitie rastliny. Mechanizmus však není ještě známy, a tak i ja by som rád vedel, jak je to možné,“ hovorí vedec.

Ještě zaujímavejším se javí olej z černobyľských semien. „Olej získaný ze semien pestovaných v rádioaktívnych oblastiach při správnom technologickom spracovaní by nemal obsahovat rádioaktivitu. Otázka však znie, či jsme v súčasnosti nútení využívat rádioaktívne oblasti na poľnohospodárstvo.“ Zatial, samozrejme, ne. I keď se už objavili úvahy o tom, že by bylo možné na zamorených plochách pestovat aspoň technické plodiny.

Výsledky tohto výskumu můžou být zaujímavé pro dobyvateľov vesmíru. Strukoviny jsou odolné proti ionizačnému, a teda i kozmickému žiareniu. „Táto vlastnost by se mohla při osídľovaní nových planét hodit,“ dodáva odborník. Strukoviny jsou podle neho určite vhodným kandidátom pro vesmírne misie, pretože mají velkou výživovú hodnotu a predstavujú zdroj proteínov, které ľudský organizmus potřebuje.

References

  1. ^ otvorit v novom okne (ipravda.sk)
  2. ^ otvorit v novom okne (ipravda.sk)

krmivo – Správy Google